MUŽSKÉ A ŽENSKÉ REHOLE NA SLOVENSKU PRED AKCIOU K A R

Pred Akciou K pôsobilo na Slovensku sedemnásť historických mužských reholí, pričom ich počet bol prirodzene nižší ako počet všetkých mužských reholí, ktoré v dejinách na území Slovenska v rámci Uhorska alebo starších období existovali.

V roku 1949 mužské rehole a kongregácie vlastnili a pôsobili v 96 (niektoré zdroje spolu s rehoľnými domami uvádzajú 110) kláštoroch či komunitách a počet ich členov bol približne 1100. Z nich bolo bezmála 400 kňazov, pôsobiacich pre verejnosť a približne 300 rehoľných bratov. Rehole mali aj svoj dorast, išlo v tom čase asi o 320 chovancov či ašpirantov. Spolu s ďalšími osobami tak v slovenských mužských kláštoroch po februári 1948 žilo a pôsobilo viac ako 1320 osôb (iné zdroje uvádzajú až do 1470). Tento stav bol ovplyvnený pohybom pedagógov a adeptov, odchodom rehoľníkov na misie, migráciou medzi jednotlivými rehoľami a krajinami. Po komunistickom prevrate sa na Slovensku snažili usadiť rehole petrínov a salvatoriánov, ale komunistický režim to znemožnil.

Mužské rehole sa venovali svojmu historickému i modernému poslaniu. Základom bola kontemplácia, vnútorný rehoľný a kláštorný život, pastorácia, vedenie fár, duchovná služba, zdravotníctvo, sociálna služba, starostlivosť o chudobných, starých a opustených, veda, kultúra, vzdelávanie a tlač. Takáto silná a užitočná duchovná a sociálna štruktúra bola najväčšou ideovou opozíciou komunistického režimu, založeného na tzv. triednom boji a ateizácii spoločnosti.

Po komunistickom prevrate v roku 1948, respektíve v roku 1950, bolo na Slovensku bezmála 170 ženských rehoľných domov, resp. kláštorov ženských reholí. V nich žilo svoju rehoľnú formáciu a pôsobilo ako zdravotné a sociálne sestry, učiteľky, vychovávateľsky, lekárky a v iných službách viac ako 4 250 rehoľných sestier a ich rehoľného dorastu.

V lete 1950 boli sestry učiteľky a vychovávateľsky vyhodené zo školstva. V nemocniciach a sociálnych ústavoch pracovalo viac ako 3 170 rehoľných sestier, z ktorých bolo v prvej fáze Akcie R – likvidácii ženských kláštorov internovaných bezmála 1 100 rehoľníčok. Ďalšie stovky boli v nasledujúcich Akciách R1 – R7 násilne premiestnené na manuálne práce, umiestnené na práce v sociálnych ústavoch, do tovární v Čechách či v „socialistickom“ poľnohospodárstve. Staršie rehoľníčky režim sústredil v charitných domovoch.

Sestry takto vytrhol z najmenej 200 miest, dedín a ústavov ich pôsobenia a služby na Slovensku. V niektorých väčších mestách ako Bratislava, Košice či Žilina pritom v rovnakom období pôsobilo i niekoľko reholí súčasne. O takúto hodnotu, službu a obetu komunistický režim od roku 1950, resp. už od roku 1945, obral slovenskú spoločnosť, pričom po jeho viac ako 40-ročnej devastačnej vláde sa ju ani po novembri 1989 nepodarilo obnoviť.