Barbarská noc 1950

Barbarská noc 1950

Po uzurpácii moci udalosťami na jeseň 1947 na Slovensku a vo februári 1948 v rámci spoločného československého štátu začali komunisti otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Prenasledovanie a perzekučné opatrenia komunistického režimu sa pochopiteľne v najväčšej miere dotkli katolíckej cirkvi, ako najpočetnejšej cirkvi na Slovensku. Postihli však aj evanjelickú cirkev a. v., reformovanú kresťanskú cirkev i ostatné menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Tento boj bol motivovaný nielen základnými marxisticko-leninskými tézami o náboženstve ako “ópiu ľudstva” a o viere v Boha ako o prežitku. Na Slovensku bol rovnako dôležitý aj mocenský faktor: po komunistickom prevrate zostali cirkvi a náboženské spoločnosti jedinou potenciálnou opozičnou silou v spoločnosti.

Prvotné obmedzujúce opatrenia postupne prerástli do tvrdých perzekučných zásahov. Po prijatí (proti)cirkevných zákonov v roku 1949 sa jedným z najradikálnejších opatrení stala násilná likvidácia mužských a ženských kláštorov, ku ktorej komunistický režim pristúpil v roku 1950, pričom do dejín vošli pod názvom Akcia K (13. apríl 1950, likvidácia mužských kláštorov) a Akcia R (29. august 1950, likvidácia ženských kláštorov). Systematické prenasledovanie cirkvi a veriacich pokračovalo masovými perzekúciami, ktoré vyústili do stoviek politických procesov (najvýznamnejším bol monster proces proti trom katolíckym biskupom J. Vojtaššákovi, M. Buzalkovi a P. P. Gojdičovi v roku 1951), likvidáciou gréckokatolíckej cirkvi či opatreniami smerujúcimi k rozloženiu cirkvi zvnútra pomocou kolaborujúcich kňazských hnutí. Veriaci občania štátu boli počas štyroch desiatok rokov vlády komunistického režimu diskriminovanou skupinou obyvateľstva s obmedzenými možnosťami spoločenského uplatnenia.

Likvidácia reholí predstavovala významný míľnik v proticirkevnej politike komunistického režimu a stala sa jedným z jej symbolov. Aj preto si Slovenská republika od roku 1993 pripomína 13. apríl ako pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných. Táto tragická udalosť vošla do dejín ako „barbarská noc“, ako ju vo svojich memoároch pomenoval kardinál Ján Chryzostom Korec (vtedy jeden z internovaných rehoľníkov).

Rovnaký názov sme vybrali aj pre tematickú webovú stránku, ktorú pripravil Ústav pamäti národa v spolupráci so svojimi partnermi. Jej cieľom je rôznymi formami priblížiť udalosti roku 1950 širokej verejnosti. Obsahuje texty, fotografie, prehľad internovaných rehoľníkov a rehoľníčok, spomienky a svedectvá perzekvovaných rehoľníkov, či dokumenty z viacerých slovenských archívov. Priebeh likvidácie kláštorov dokumentujú aj autentické pramene z proveniencie Štátnej bezpečnosti i príslušných štátnych úradov.

Partnermi stránky sú:

Európska sieť Pamäť a Solidarita
Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku
Slovenský národný archív
Štátny archív v Bratislave
Štátny archív v Košiciach
Štátny archív v Trnave
Štátny archív v Banskej Bystrici

© Ústav pamäti národa 2020, všetky práva vyhradené.

G-601KXHQ7WY